Geomorfologické procesy vo flyšových územiach

Charakteristické pre všetky flyšové územia sú zosunmi vzniknuté  tvary povrchu. Pieskovce, ílovce a ich zvetraliny sa často zosúvajú. Kĺznu plochu tvoria obvykle ílové vrstvy, najmä keď sú nasiaknuté vodou.  Z neotektonického hľadiska prebieha v oblasti flyšového pásma spätný násun príkrovov, miestami až 12 mm ročne. 

Flyš (teda striedanie pieskovcov a ílovcov) vytvára horninové prostredie, v ktorom prevláda povrchový odtok vôd nad infiltráciou. Napriek pomerne dobrej priepustnosti pieskovcov, ovplyvňujú priepustnosť flyšu ílovce, ktorých priepustnosť je veľmi nízka. Zdrojom väčšiny podzemnej vody sú atmosférické zrážky. Hlbší obeh vody umožňujú hlavne hlbšie zlomové poruchy, po ktorých z podložia vystupujú i artézske vody. Flyš podlieha pomerne rýchlo erózii, hromadia sa tu preto pomerne hrubé deluviálne sedimenty, väčšinou s vysokým obsahom ílovitej zložky. Svahová erózia sa pri náhlych zmenách nasýtenia hornín vodou často prejavuje mimoriadne intenzívnym rozvojom plošných a prúdových zosunov. Na veľkú intenzitu zosuvov v tejto oblasti okrem nepriaznivých geologických podmienok vplývajú i vlastnosti reliéfu, hustota riečnej siete a vysoké atmosférické zrážky, v dôsledku geografického postavenia flyšových pohorí, čo je pozorovateľné najmä na Kysuciach či severovýchodnom Slovensku.

Na Slovensku bolo do začiatku roka 2010 zaznamenaných 19 104 zosuvov a 2000 iných svahových deformácií. Na Slovensku sú zosuvy veľmi časté vo flyšových a vulkanických oblastiach.