Flyšové pásmo tvoria rozsiahle pohoria na severozápade a severe Slovenska. Začína Myjavskou pahorkatinou a Bielymi Karpatmi. Tiahne sa západne od Váhu cez Kysuce, Oravou poze Tatry na Spiš, Šariš a severnú časť východného Slovenska. Pohoria budujú niekoľko tisíc metrov mocné vrstvy striedajúcich sa pieskovcov a ílovcov, menej zlepencov. Pre vodu priepustné vrstvy pieskovcov sa striedajú a nepriepustnými vrstvami ílovcov. Preto majú flyšové pohoria nepostačujúce zásoby podzemných vôd. Chudobné sú aj na nerastné suroviny. Ťaží sa v nich len pieskovec, ktorý sa používa na stavebné účely. 

Krosnenská jednotka sa tektonický člení na čiastkové príkrovové jednotky: podsliezka jednotka, sliezska jednotka, dukelská jednotka a predmagurská jednotka. Zo spomenutých jednotiek na územie Slovenska  zasahuje hlavne dukelská jednotka, ktorá buduje severovýchodný okraj Slovenska približne v pruhu severovývhodne od Medzilaboriec po Sninu. Magurská jednotka – buduje podstatnú časť flyšového pásma na území Slovenska. Je tvorená hlavne z flyšových sedimentov paleogénneho veku.